Vľavo hore 20s fotka z ASA upravena v Pixelmath $T*3, vpravo hore 60s fotka cez Atik460EXm linearne fitnuta na ľavo fotku. Niečo podobné je spravené aj v spodnom rade s 200s fotkou z ASA a mojou 120s fotkou upravenou $T*1.666 Pozerajte len halo okolo Capelly. V čase fotenia som nemal ďalekohľad ani poriadne skolimovany ani zaostreny.

Autor: | 5. apríla 2021|6 komentárov

Autor fotografie:

6 komentárov

  1. Drahoš 5. apríla 2021 o 18:33

    Tento príspevok ukazuje, že problém odleskov nie je v ďalekohľade, ale v použitej kamere. Viď. https://astrobook.sk/2021/04/02/odlesky-2/

    • Peter_Svajda 5. apríla 2021 o 19:07

      vyzerá to veľmi podobne, ( teda halo ) , keby si mal asi skolimované a lepšie zaostrené, boli by aj hviezdy a kríž „jemnejšie“ a viac sa priblížili k fotkám od Koleca. V pravo hore je slabý odlesk ako zo sklíčka po diagonále , na spodnej fotke je neviem či malý odlesk alebo špinka priamo nad hviezdou, teda Kolec to tam nemá, ale rozhodne je to menej viditeľné ako na tých fotkách pred tým. Kedže najlepšie sa hodnotí vždy keď porovnávam svoje fotky, pustil som sa do M63 , teraz mám asi 13 hod, a keď sa pozerám na tvoje detaily po 2 hodkach, môžem len závidieť 🙂 . Teda za mňa – kludne foť hoc bez ďalších optimalizácii, aj tak to vo výsledku budeš mať rozhodne kvalitnejšie ako my s 8″ a určite bude radosť na tie fotky pozerať.

      • Drahoš 5. apríla 2021 o 23:33

        Máš pravdu, u mňa je tam ešte veľa nedokonalostí. Snažím sa pochopiť každú z nich a väčšinu som už aj pochopil kde vznikajú. Keď vieš ako a kde vznikajú, vieš ich aj eliminovať, alebo si povadať, že s nimi musíš len žiť, lebo ich eliminácia by bola príliš drahá (napr. astrodon filtre a pod.). Na druhej strane každý odlesk ti veľa povie o správnom nastavení celého systému.

      • kolec 7. apríla 2021 o 15:14

        Peter

        Drvo na to ide dobre, pretože fotenie s pomerne rýchlim ďalekohľadom a s plánom na fullframe s pixelom 3,7um chce maximálne precíznu prípravu celej sústavy.
        Tu by som nepodcenil žiadnu nedokonalosť, krivosť , reflexy sústavy. Viem o čom hovorím , lebo i ja koketujem s menším pixelom aby som sa dostal hlbšie do vesmíru a i keď sa na to postupne roky pripravujem (stĺp, montáž, ďalekohľad), neustále to považujem za veľkú výzvu. Skus si predstaviť , že ja fotím s ďalekohľadom 1200 mm a pixelom 9 um.
        Zámenou za pixel 3,7 sa môj ďalekohľad fakticky natiahne na skoro 3 m. Skús ukorigovať 3 m ďalekohľad napríklad na 600 s expozíciu (alebo 1200 s)
        U Drva je to ešte horšie . On má za ciel 1600mm ohnisko s 3,7 um a to je podľa predošlej logiky 3,9 m ďalekohľad.
        Samozrejme , že ďalekohľad bude stále rovnaký, iba nároky na výsledok z dôvodu rozlíšenia narastú enormne. Ale keď sa to podarí tak to bude stáť za to.

        To je dôvod na moje ocenenie Drvovej odvahy a snahy.

  2. kolec 7. apríla 2021 o 14:52

    Porovnávať tieto dve fotky z hľadiska zaostrenia nemá zmysel z dvoch dôvodov
    – nemám spravne nastavený backfocus pre kombináciu sbig a 4 inch korektor
    – nevieme ake boli rozdielne seening pocas fotenie

    Ja som ale zobral fotko tu vpravo dolu a strecol som ju a stale tam je odlesk . Dokonca dva

    https://astrobook.sk/2021/04/07/odlesky-3/

    • Drahoš 7. apríla 2021 o 18:05

      Ano je tam odlesk. Nejaky odlesk tam bude vždy. Nedá sa spraviť dokonalé sklíčko kde 100% svetla prejde a nič sa neodrazí. Ak hviezda nie je presne v strede, potom sa ten odraz objaví kúsok od hviezdy, presne ako si to zvýraznil. U teba to nemáš, lebo si ho málo hľadal alebo si mal Capellu presne v strede čipu 😀. Navyše takýto odraz ma naozaj až tak veľmi netrápi, teda ten veľký (pre ostatných čitateľov: ten vzniká od odrazu sklíčka kamery resp. od L filtra a na čip sa dostane odrazom od primárneho zrkadla, spozná sa to tak, že hviezda sa dá mimo stred a tento odraz je na druhej strane čipu symetricky cez stred). Tie dva menšie podľa mňa vznikajú medzi čipom a sklíčkom kamery (alebo medzi filtrom L a sklíčkom kamery a putujú s obrazom hviezdy, v tomto prípade by som to typoval na dva odrazy od jednej a druhej strany skla, lebo sú veľmi podobnej veľkosti) a opäť u teba to nie je, lebo tieto odrazy sa pri dobre skolimovanom ďalekohľade štandardne premietnu do obrazu samotnej hviezdy resp. tak blízko k nej, že nie sú zistiteľné. Navyše KAF8300 má QE okolo 55% a Atik 460 má QE okol 78% t.j. slabé odlesky tam budú ešte horšie detekovateľné, ale garantujem ti, že ich tam máš. Horšie je to pri tom farebnom Atiku 16200, lebo tam je to naozaj brutálne.

Napíšte autorovi: