Zobraziť fotku v plnom rozlíšení

Ďalekohľad / Objektív :

SW ED80

Reduktor / Rovnač / Korektor :

0.85x

Svetelnosť / Clona :

6.3

Ohnisko (mm) :

510

CCD kamera / Fotoaparát :

Canon 450Dm

Použité filtre :

EOS CLS CCD Clip

Montáž :

EQ5

Pointácia :

Dátum :

17.01.2018

Lokalita nadobudnutia fotografie :

Žilina, Hájik

Počet a dĺžka expozície, binning :

238x50sec, ISO 1600

Spracované v (post processing) :

PixInsight

FacebookEmail

Povodne som chcel Plejadam venovat viac casu, ale pocasie mi to prekazilo. Chcelo by to urcite viac dat, mozno o rok, kedze Plejady mi uz zachadzaju za strechu.

Autor |2018-01-30T17:49:44+02:0030. januára 2018|21 komentárov

Autor fotografie:

21 komentárov

  1. kolec 31. januára 2018 at 07:51

    Technicka pripomienka:
    – difrakcne krize ? – treba skontrolovat dalekohlad , niekde je problem
    – stale mam pocit , ze je problem s nastavenim montaze – alignaciou

    • myxall 31. januára 2018 at 10:28

      Tie krize aj mna prekvapili, nemoze to byt sposobene clip filtrom na zrkadlovke? Dalekohlad sa mi zda byt v poriadku, ale pre istotu ho skontrolujem.
      S druhou pripomienkou suhlasim, nerobim pred kazdym fotenim driftovu metodu, takze casom sa stane ze montaz neni uplne presne nastavena.

      • Matej 31. januára 2018 at 12:17

        Nie som si istý, a Kolec zrejme bude skôr vedieť odpovedať, ale myslím si že clip filtrom to nebude. Je príliš blízko čipu. Ale tak, je jednoduchý tesť. Vyber filter a cvakni Sirius a hneď uvidíš.

    • Funtomas 31. januára 2018 at 13:27

      Slovo „alignacia“ je teda dosť silná káva 🙂 Ak vezmeme anglické „alignment“, ktoré si asi chcel použiť, znamená to nastavenie, zarovnanie, … (https://translate.google.com/#en/sk/alignment). V tom prípade ešte treba doplniť, či je problém s polárnym ustavením, alebo iným ustavením. Ja bežne používam metódu „two star alignment“, ale asi to nie je tá o ktorej píšeš.
      Ak sa jedná o polárne ustavenie, prezraď mi amatérovi, ako sa to dá z tohto obrázku vidieť?

  2. Peter Jurista 31. januára 2018 at 14:50

    Keď som v minulosti fotil Edečkom a mal som na hviezde lúče ,trčal v tubuse dajaký závit -šróbik z uchytenia okul.výťahu. Filter zistíš ako ti písal Matej.

  3. kolec 1. februára 2018 at 09:17

    Tomas

    Dakujem za opravu, ospravedlnujem sa za spotvorenie vyrazu.

    Na vysvetlenie:
    Myslim si , ze fotka je dobra (ja si spomínam na moju 45 a tato je lepsia)
    Myslim si , ze spravne naalignovanie , je absolutnym predpokladom dobrej fotky
    (Samozrejme treba splnit i ine atributy)

    1. Tomi, nemusis sa „amterizovat“ , vieme ze ako i my ostatní i ty za tuto cinnost beries peniaze a nie male 🙂
    2. Ja som pisal “ mam pocit“ , takze to moze byt i nieco ine, ale vychadzal som z vlastnych skusenosti
    3. Navod podla ktoreho som vydedukoval svoj pocit:
    a, stiahnes si obrazok do pocitaca (s dovolenim autora a iba na detailejsie pozretie)
    b. otvoris obrazok – napr. v PIXI
    c. obrazok silno strecnec
    Vylezu ti vsetky neduhy, ktore autor napachal pri uprave
    Na takomto obrazku je jasne viditelny posun – vyzera to ako nejake slabe ciarky
    Okrem toho su vsetky hviezdy su mierne deformovane v smere posunu (lavo-pravy)

    K difrakcnym krizom. Myslim si to iste co Peter Jurista, ze nieco zasahuje do optickej drahy.
    Je nevyhnutne dokladne .vizualne skontrolovat dalekohlad.
    Ale predpokladam , ze je to nieco na obvode

    Palo

    • Funtomas 1. februára 2018 at 10:42

      Pali, díky za reakciu. Skúsim ešte odpoveď, aj keď to možno nikoho zaujímať nebude…

      bod 1: „…vieme ze ako i my ostatní i ty za tuto cinnost beries peniaze a nie male 🙂“, máš tu drobný preklep. Správne znenie je: „…vieme ze ako i my ostatní i ty za na tuto cinnost beries peniaze a nie male 🙂“. Vari sa moja manželka sťažovala? 🙂 Alebo vari vy za túto čínnosť beriete peniaze?

      bod 3: Ja som sa naučil pozerať na fotku tak ako ju prezentuje autor. Už sa nesnažím pozrieť aký má potenciál a aké má skryté chyby. Ak sú skryté a autor ich skryl, tak to považujem za správny výsledok. Len preto som písal, že z tohto obrázku to nevidím a chcel som info ako to zistia skúsenejší. Asi už nemám také dobré oči ale deformované hviezdy som si naozaj nevšimol. Ani teraz po upozornení sa mi nezdajú nejako deformované. V každom prípade tá deformácia by nebola spôsobená polárnym ustavením, lebo je v smere RA. T.j. len nedokonalou pointáciou.

      A keď už rozoberáš tú „alignáciu“ (fuj-škaredé slovo) alebo „polar aligmnent“ (mimochodom tiež preklep), nemôžeš používať slovenské výrazy? Čo je zlé na slovnom spojení „polárne ustavenie“? Určite by mu rozumel každý a na prvý pokus.

      No dosť bolo jazykových okienok. Idem robiť, inak na nebude z čoho brať na ten koníček.

  4. kolec 1. februára 2018 at 09:53

    Tomi, najprv som nechcel , ale potom som si to rozmyslel:

    Samozrejme som myslel „polar aligmnent“.
    Ja pod tymto vyrazom myslim vsetky metody (a je ich pozehnane,) , ktore vedu k zozuoseniu dalekohladu s osou rotacie zeme
    Fakt neviem , ake ine nastavenie by mohlo byt este zle, ktore pri 50 s expozicii a ohniski 510 mm by mohlo sposobovat predmetny problem
    Este raz opakujem – absolutne najdolezitejsie je mat dobry „polar alignment“ , az potom sa daju predlzovat expozicie a odstranovat dalsie chyby a hlavne vytazit z danej sustavy maximum

    Tomi , tebou spominana metoda (Two star alignment) je :

    1. Gramaticky nespravna – dve hviezdy – tak musi byt ( two stars) – ja viem , ze sa použiva tvoj vyraz
    2. To je metoda pre GOTO . Ta nie je pre dany problem absolutne irelevantna . Riesi iba posun montaze pri GOTO

    Palo

    • Franky 2. februára 2018 at 20:28

      Ahoj Palo,
      k tej gramatike – spravne je Two-star alignment – ked je to pouzite ako pridavne meno (tj. aký? – dvojhviezdny), tak sa „s“ nedava + mali by sa pouzivat polmcky, ale casto ich ludia nepisu. Tj spravne napr six-year-old boy, nie six years old boy, alebo este lepsie 18-year-old whiskey 🙂 Ale to len tak mimo temu, k astrofotografii toho vela ako zaciatocnik nepoviem, tak aspon s gramatikou mozem pomoct 😀

      no a teraz k podstatnemu – mne na kratkom ohnisku a pri kratkom case robilo natiahnute hviezdy nespravne vyvazenie montaze. Zabudol som, ze musi byt vzdy tazsia na vychodnej strane, aby bol snek a ozubene koliesko vzdy v kontakte. Mal som to bud vyvazene na stred, alebo este horsie mierne na zapad, a RA mi teda vlastne pred snekom „utekala dopredu“, ked ju ten dobehol, tak ju postrcil a ona mu zase usla atd….

      Franky

  5. francek 1. februára 2018 at 11:16

    Skromná pripomienka večného začiatočníka.
    Mne sa stalo s ED-čkom to isté zrovna tiež na M45 – http://astrofotky.cz/gallery.php?show=francek/1455277032.jpg.
    Bolo to spôsobené pavučinou vo vnútri ED, ktorú na svetle nebolo vidieť! Čiže by som hľadal príčinu v tomto smere (nie zrovna pavučinu)-nejaké vlákno po čistení v ED, na clipe a pod.
    Polárnym ustavením to určite nebude. V Blave ani Polárku nevidieť a s nahrubo ustavenou montážou utiahne pointácia i 10 min expozíciu (maximálne pretiahnuté, alebo zväčšené hviezdy, mizerné FWHM). Driftovú metódu som robil iba raz – v poľných podmienkach zbytočná strata času. Presné zavedenie na objekt, ktorý nevidieť dosiahneš s PrecizeGOTO (aspoň u mňa c CG adv VX to ide celkom dostatočne i s 1400mm ohniskom RC).

  6. kolec 1. februára 2018 at 12:29

    Francek

    1. dva problemy – jeden „krize na fotke “ a druhy polarne ustanovanie. Skus ukazat , kde tvrdim, ze „krize“ su z polarneho nastavenia – aby som pouzil doporuceny vyraz.

    2. Hrubo nastavena montaz – to neviem co je. Je tam chyba v minutach , hodinach , sekundach?

    Aby som vysvetlil. Pouzijem tvoj vyraz “ hrubo nastavenu “ montaz samozrejme pointacia ukoriguje. Ele stacanie pola sa ukorigovat neda.
    Kvalita ustanovenia sa da jednoducho skontrolovat – treba na seba polozit prvy a posledny obrazok a hned je jasne ci hviezdy cestuju a v ktorom smere

    Aby som bol objektivny, tak problem sa este komplikuje roznymi vôlami v spojeni hlavneho a pointacneho dalekohladu. Je dost vysoko prevdepodobne , ze kolega mal volu (napriklad na pointacnej kamere) a ta sposobi cestovanie obrazu.

  7. myxall 1. februára 2018 at 13:40

    Fuuu, rozprudila sa tu celkom zaujimava diskusia, to som ani necakal 🙂

    Len pripomeniem, ze fotim bez pointacie, takze urcite tie hviezdy nie su dokonale.
    Obcas mi hviezdy putuju na juh/sever, preto si raz za cas spravim driftovu metodu a mam na nejaky cas pokoj.
    Horsie to je s PE mojej montaze, kvoli ktorej vyhadzem cca 20% snimkov, ale nikdy sa mi to nepodari na 100%.
    Takze potom sa mozu zdat hviezdy na vyslednej zlozenine mierne pretiahnute (konkretne pri tychto Plejadach sa mi zdaju byt OK – moje amaterske oko zhodnotilo).

    Kazdopadne dakujem za vase nazory, pripomienky.

    PS: dufam, ze som pouzil spravne vyrazy, lebo ako tak pozeram, kontroluje sa tu kazde slovicko, takze odpuste ak som nieco domrvil 🙂

    Michal.

    • Funtomas 2. februára 2018 at 00:05

      Nejde o kontrolu slovíčok. Kolec je megamaster, guru a najväčší macher. Všetci si od neho budú brať vedomosti k srdcu, tak nech nie sú zbytočne nepresné. Navyše sa tu debatuje o technických problémoch, takže presné označovanie je hádam samozrejmosťou. 😉

  8. francek 1. februára 2018 at 15:13

    Zdravím.
    Nechcem tu rozvíriť zbytočnú polemiku, viem že hore prispievajúcim pánom nesiaham ani po členky. Chcel som iba spomenúť, že i mne sa pritrafili kríže na refraktore a ich príčinu u mňa. Ustavenie montáže to samozrejme nespôsobuje, ale opakovanie krížov v inej polohe, stáčanie poľa to môže hádam spôsobiť. Nahrubo ustavená montáž, rozumej minimálne Polárka vnútri kruhu a približný pozičný uhol. Mimo mesta nastavujem montáž cez polárny hľadáčik a pozičný uhol na Kochab. Po 6 hod. pointácie rozdiel v pozícií hviezd cca 20 pixelov, pričom dithering mám nastavený na Lacerte 10 pixelov pri hľadáčiku 50/180. V Blave bez pointácie pri 60s expozícii, nastavenie „nahrubo“ po 2hod. rozdiel medzi prvým a posledným snímkom skoro až 1/8 poľa.
    Výsledná zloženina – hviezdy pekne okrúhle. Samozrejme kvôli PE musím vyhodiť 20% snímok, pri pointácii skoro nič.

  9. kolec 2. februára 2018 at 08:36

    Tema nastavenia montaze , kvality montaze , poitacie a suvis s kvalitou vyslednej fotografie je zakladom dobrej astrofotografie. Ostatne problemy su v podstate pridruzene , hlavne pri refraktoroch (kvalita snimaca, mnozstvo pixelov, dlžka expozicie).
    Je jasne , ze idealne nastavit montaž je v podstate nemozne, takze staci poznat limit (cas a kvalita nastavenia a je to OK)
    odkaze je zopar vzorcov (pomerne uzitocnych) kde sa da hranicna dlzka expozicie vyratat – predpokladam , ze poznate

    http://www.wilmslowastro.com/software/formulae.htm#CFZ

  10. Peter Jurista 2. februára 2018 at 19:36

    Tomáš ,tak toto si si mohol odpustiť „Kolec je megamaster, guru a najväčší macher“
    Každý (včetne mňa) kto sa obrátil na Koleca o radu nikomu neodmietol a aplikoval svoje vedomosti v náš prospech. Chytať sa tu za slovíčka ,OK -opraviť terminológiu , ale prezentovať to takto, to mne osobne nesedí. Nabudúce by bolo fájt zapájať sa do konkrétnych problémov, ktoré tu lúdia riešia. Každý kto ťa pozná vie, že máš skúsenosti a vedomosti, ktoré by nejednému pomohli. Príkladom sú i tvoje znalosti práve v tej „terminológii“ v ktorých mám i ja hokej i napriek tomu ,že sa ich snažím aplikovať v praxi 🙂
    Dúfam, že sa nehneváš a nezanevrieš na ASTROBOOK :-))))

    • Funtomas 2. februára 2018 at 21:58

      Paľo je môj veľmi dobrý kamarát, ktorý má úžasné vedomosti a skúsenosti. Ja skutočne neviem ako by som mu zložil hlbšiu poklonu. To, že poradí a pomôže, viem. Je to o ňom známe a vidíme to na každom HAFe. Nijako som to nespochybnil. Verím, že on to pochopil správne.
      Ak viem a stihnem zareagovať, tak sa snažím aj ja poradiť. Častokrát ale odpoveď zaznie skôr, je preto zbytočné ju opakovať. Verím, že si tvoju radu vezmú k srdcu všetci.

  11. myxall 2. februára 2018 at 20:11

    Este sa vratim k difrakcnym krizom. Posvietil som si do vnutra dalekohladu a zistil som, ze su tam dve skrutky (vid. link). Ked sa pozeram priamo cez dalekohlad, tieto skrutky su zaclonene, takze by nemali prekazat. Alebo sa mylim a mohli by nejakym sposobom sposobovat krize prave oni?

    https://1drv.ms/i/s!Ag4jdOPEpx9miLQmHaJjB9sqptglag

  12. Peter Jurista 2. februára 2018 at 20:38

    Tak to sú brutálne skrutky! Nepamätám si že by som mal niečo také v edečku (mal som sériu Black Diamont)
    Ktovie ,či tie clony dokonale odclonia tie šróby.Ja by som sa snažil ich aspoň čo najviac skrátiť minimálne po tie mega – matky. A test ukáže. A čo držia tie skrutky , upínaciu lištu na tubuse? Ak áno skúsil by som dať kruhy a dal by som ich z tubusu preč.

  13. myxall 2. februára 2018 at 21:03

    Praveze nedrzia nic, chlapik od ktoreho som kupil toto EDecko, tam povodne mal kratku listu s foto zavitom. Keby bola priskrutkovana na tubuse, tak by aspon tak velmi netrcali tie skrutky. Netrufam si to rozoberat, nechcel by som vo vnutri niecim pohnut a pokazit ako tak pozeratelny obraz. Kedze sa to prejavuje len na jasnych hviezdach a prezil som s tym 2 roky, tak to necham tak.

  14. Peter Jurista 2. februára 2018 at 21:26

    Ak je to tymi srobmi, tak to ze to nevidis na malych hviezdach to neznamena ze ich to neovplyvnuje.mozno by som vyskusal namierit to na jasnu hviezdu spravit fotku a potom by som si vyrobil clonu pred objektiv(zmensil priemer na 7 cm) a skusil by som spravit test na tu istu hviezdu nanovo.svetlo pojde pod inym uhlom a mozno sa neoprie o tie skrutky,ak je to tym. mozno je to blbost

Napíšte autorovi: