Opäť minimalistické spracovanie + skúška bez DBE + skoro bez orezu + hviezdy neupravené. Štyri letné noci. Resize 50% Asi posledná zo 6Dčka + newton.

Autor: | 5. augusta 2020|8 komentárov

Autor fotografie:

8 komentárov

  1. novo 6. augusta 2020 o 18:30

    Lukáš ale už by si sa mohol predviesť s tou novou ASI -nou nech vidím tie deklarované výhody CMOS.

  2. kolec 6. augusta 2020 o 20:25

    CMOS určite ma svoje prednosti , ale chce to nejaký čas na sžitie sa s ním

    Lukáš – teraz k fotke:

    Prvé čo ma napadlo – pekná fotka – naučil si sa niektoré veci robiť veľmi dobre. Ako som na miniHaffe pochopil tak máš svoj osvečený postup
    Druhá vec čo ma napadla je to nevhodný názov: Ty si tu zachytil v centrálnej časti tmavú hmlovinu LDN 935 – vyzerá ako kríž. Tá je celá. Dole je IC5070 – tá nie je celá
    a hore je opäť iba časť NGC7000
    LDN935 ma svoju štruktúru , ktorá sa žiaľ dá zachytiť lepšie iba s NB filtrami . U teba sa mi to trosku zlialo do hnedej rieky. Chcelo by to chcelo nejaké NB dáta

    Odkaz na ldn935
    https://www.astrobin.com/full/415083/D/

    Takže záverom – ja by som to nazval napr. Región IC7000 po IC5070
    Myslím si , že je na čase začať požívať 1600 , možno i pre vylepšenie niektorých tvojích snímkov

    • Lukas Nestak 7. augusta 2020 o 10:49

      Máš pravdu, názov je nešťastne zvolený, keďže primárne som zachytil LDN935. Keď som snímku zverejnil na FB tak som ju popísal nasledovne:
      NGC7000 hmlovina Severná Amerika a IC 5067-70 hmlovina Pelikán sú vzdialené od Zeme 2202 svelných rokov. Ich priemer je 50 svetelných rokov. V popredí sa nachádza tmavá hmlovina LDN 935.
      Keď som sa pozrel na názvy na astrofotkách, tak ludia prevažne pomenovali celý región ako NGC7000 a tým pomenovaním som sa nechal stiahnuť.
      Ono tá „hnedá rieka“ bol v podstate úmysel, to je to čo ju odlišuje od ostatných fotiek. A aspoň v mojich očiach nádherne ukazuje čo sa nachádza za LDN935. Na iných fotkách tam prevažne vidim iba čiernu machulu. Takto ukazujem že tam pokračuje Amerika a Pelikán, čo tiež naznačuje že je to v podstate jedna veľká hmlovina.
      Nejaké data z ND by určitě pomohli, ale chcel som to nechať čisto v polohe RGBčka.

      FW a OAG pre 1600ku už sú na ceste. Je fajn že sa posuniem do trochu inej oblasti astrofotografie, ale zároveň mám aj obavy že sa zaseknem pri spracovaní.

  3. Drahoš 6. augusta 2020 o 20:30

    Lukáš, fotka je to v celku pekná. Zaujímavé je, že tie hmloviny ako kebby sa vynárali z močiara a hmly resp. niektoré časti obrázka sú vysoko kontrastné a iné nie. Dosahuje sa tým akýsi 3D efekt, ale neviem či to nie je až za hranou. Farebne je to na mňa trochu vyblednuté. To bude možno tým IDAS P2. Detaily si krásne zachytil/vytiahol, až som sa pozeral či si tam neprimiešal nejakú Ha. Ešte jedna vec zaujala. Hviezdy v rohoch sú akési čudné. Čím to je?

    • Lukas Nestak 7. augusta 2020 o 11:34

      Ono to asi nebude filtrom, ako skôr zvolením Background Reference/Reference image pri CC a Reference image Background Neutralization. Tam som trochu tápal akú oblasť zvoliť, prípadne aké hodnoty navoliť. Jeden z pokusov vyšiel „inak“ a s tým som pokračoval.
      Čudné hviezdy v rohoch budú pravdepodobne spôsobené viacerím faktormi: kóma + oprava farebnej chyby + menej dát z vinetácie + celkové spracovanie. Ono tie rohy pri malej šachte 6Dčka + 2″ filtru 50mm pred snímačom + 74mm sekundárom + svetlosti 3,4 nebudú nikdy dobré. Teoreticky by pre rohy pri FF mohol pomôcť 100mm sekundár + origoš FF astrokamera + filter bližšie k senzoru. Nemyslím že je hlavný vinník korektor.

Napíšte autorovi: