Ďalekohľad / Objektív : |
ASA12 |
Reduktor / Rovnač / Korektor : |
|
Svetelnosť / Clona : |
4 |
Ohnisko (mm) : |
|
CCD kamera / Fotoaparát : |
ASI2600 |
Použité filtre : |
Montáž : |
DDM85 |
Pointácia : |
bez |
Dátum : |
6/2021 |
Lokalita nadobudnutia fotografie : |
Šenkvice |
Počet a dĺžka expozície, binning : |
150 x 100s Gain 100 |
Spracované v (post processing) : |
PIXI, |
Autor fotografie: kolec
12 komentárov
Napíšte autorovi:
Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť.
Konecne galaxia,
Ide o pokus s ASI2600 , kde som skusal 100 s expozicie pri gain 100 . Farbu som použil zo starej fotky z roku pane 2015 (cca)
Evidentne mam zaspinene zrkadlo . Buduci tyzden ho umyvam
Je veľmi pekne ostrá a čistá, a hoc píšeš že farba je stará, farebne sa mi páči. V tom veľkom poli je ale trochu stratená. Gain 100 znamená Unity Gain alebo je to 0 ?
Stratenie v poli bolo zámerne. Išlo mi o odskúšanie teórie fiktívneho predlžovania ohniska ďalekohľadu pomocou zmenšovania pixela.
Predpokladajme, že výsledok by mal byť identický. Rozhodujúcim faktorom by malo byť rozlíšenie sústavy . Rovnaké rozlíšenie dvoch rôznych sústav by mal dať rovnaký výsledok , s
rozdielom veľkosti zobrazeného poľa.
Prakticky by to znamenalo , že napr. dvojmetrový ďalekohľad by sa dal teoreticky nahradiť napr. metrovým s „mrňavým “ pixelom. je zrejmé, že všetko závísí od kvality optiky a od
nízkeho vyčítacieho šumu predmetného senzoru( malinká plocha = málo zachytených fotónov a pre rozumnú dĺžku expozície treba mať nízky vyčítací šum)
Nemyslím si, že je to cesta. Ak ide o detaily , veľký ďalekohľad nič nenahradí. Pavel Böhm fotí na ohnisku 2600mm s pixelmy 2,4 um , Publikované foto je síce v BIN 2×2 , ale drvivá väčšina fotiek aj tu na AB je minimálne 2x zmenšená, čo beriem asi skoro za štandard . Myslím, že je len už jedna cmoska od celestronu ešte s menším pixelom. Na ten Gain som sa pýtal zámerne, možno to vyzerá ako zbytočná otázka, ale mám doma 4 cmos kamery , pri dvoch sa gain nastavuje od hodnoty 100 do 5000 , pri dvoch to začína od nuly. Asi to záleží hlavne od výrobcu ako to dá do ovládača (https://ulozto.cz/tamhle/02Wg7MI5FhRn/name/Nahrano-26-7-2021-v-9-18-02#!ZJEyLGR1MQyyMzEzBJLkLwxmBQLkoyWbExceFxkJHxV4ZwZm) . Išlo mi hlavne o to , že ty a aj Drahoš ste boli zástancami Gain 0, tak som chcel vedieť, či sa niečo zmenilo alebo či len testuješ.
Akože galaxia sa mi zdá super, detaily sú asi výborné, a tranzit medzi závojom a pozadím je luxusný! A pozadie samo o sebe je príjemné uniformné. Ale pravda je že aj keď sa nalepím na monitor, tak sú malé. A zrak mi už neslúži ako za mlada 🙂 Chápem o čo ti išlo, ale s tvojimi možnosťami by som to nám pozorovateľom trošku priblížil.
Nechcem nikoho presviedčať, (ako i v prípade očkovania) ale realita je taká, že rovnaké rozlíšenie na rôznych ďalekohľadoch dáva rovnaký výsledok v rozlišeni. Limit je iba v kvalite optiky a v
senzore .
To znamená , že 1,2 metrový ďalekohľad zobrazí to iste (rozlíšenie ako 3 metrový (samozrejme . že 5 m má napr pixel 9 um a 1,2 metrový pixel 3,76 um ), ale 1,2 m ďalekohľad s 300mm
zrkadlom má f 4 a 3 m ďalekohľad s 300 mm zrkadlom má f =10. To bude dlhá expozicia ! Na rovnakú expoziciu by si v druhom pripade potreboval 3 m ďalekohľad s cca 800 mm zrkadlom)
Chcem iba pripomenúť , že cestu k podobnému uvažovaniu otvorili CMOS senzory s malým vyčítacim šumom. To z dôvodu malej plochy pixelu (malé množstvo zachytených fotónov), ale pri
malom vyčítacom šume je to postačujúce. Ďaľšia možnosť je predlžovanie expozície(podmienkou je dobrá montáž a malý seening) , atď – kombinácii existuje viac.
Vrátim sa na začiatok. Ja som fotil FLI16803 s pixelom 9um – rozlišenie 1,55 arcs/pixel a teraz mám s ASI 6200 rozlíšenie 0,55 arsec/pixel . Zhruba to reprezentuje ohnisko 3 m s pixelom 9um
Pali ja ale v tomto s tebou v úplne súhlasím, je to určite porovnateľné, ide skôr o to, na čo by som to robil – teda ak už chcem fotiť veľmi malé objekty, a zoberiem si na to kameru s malými pixelmy , dám to predsa na čo najväčší ďalekohlad,ktorý mám, aby sa tie detaily dali lepšie zachytiť. A ako píšeš, aj na úkor toho, že treba dlhšiu celkovú expozíciu. V tom opačnom garde môžeme mať fotku nasnímanú oveľa rýchlejšie, ale objekt záujmu je krpatý a stratený na fotke a žiadna pridaná expozícia ho nezlepší. Nemyslím teraz konkrétne M51 , tá patrí k tým väčším, ale reálne koľko je tu tých väčších galaxií, ktoré vyzerajú fajn aj na ohnisku do 1000mm ? 20 ? Preto rozumiem ľudom, ktorí majú kvalitné montáže a dosť veľké optiky, že z toho chcú vyťažiť maximum, aj keď idú pomaly na neskutočných 0,15 arsec/pixel .
Palo, asi rozumiem kam mieris, ale v tej zaplave informacii sa mierne stracam. Niekedy neviem ci hovoris o ohnisku alebo o priemere zrkadla. Nie je to uplne jasne, citatel si to musi domyslat z kontextu. Navyse je tu zamlcanych niekolko predpokladov, ktore sice pre princip nie su podstatne, ale hraju nejaku ulohu (Rayleigh rozlisenie, full well pixela). Ak by sme teoreticky hovorili stale iba o rovnakom priemere dalekohladu a menili by sme iba ohnisko resp. velkost pixela, mas uplnu pravdu. Je to ekvivalentne. Dlzka expozicie je dana iba rozlisenim na pixel (nie clonovym cislom objektivu). Maximalna dlzka expozicie je zavisla navyse aj od full well pixela. Inak super demonstracia toho principu.
Mne v podstate ide o jednu vec a to aby sme si uvedomili ďalšie , nové možnosti , ktoré nám otvorili CMOS s pomerne malým vyčítacím šumom.
Samozrejme vždy bude nejaká limitácia (seening, technické obmedzenia, financie) , ale je dosť dôležité si ujasniť čo by som chcel a na základe týchto vedomostí pristupovať k výberu nielen techniky ale i rozmerov hvezdárne, nosného stĺpa, atd.
Ti poviem jeden príklad. MMs si urobil teraz N400. Chcel 500, čo by výrobne nebol pre neho problém , ale rozmery hvezdárne ho limitujú. Čo s tým môže už dnes urobiť? Už nič!
Alebo niekto si kúpi HEQ5 a potoch zatúži po N300 a je za limitom nosnosti atď
Áno, súhlasím, ale nie to až také čierno-biele ako to vykresluješ. Všetko a každý má svoj vývoj. Každý sa najskôr naučí chodiť a až potom behať. Ani NASA nezačala ako prvé stavať raketu na mesiac alebo mars. A aj MMys môže zmeniť kupolu a vyvýjať sa ďalej, takže podľa mňa je všetko v poriadku, ak ľudia robia chyby, lebo len na nich sa učia a posúvajú ďalej.
Je to ešte horšie ako to vykresľujem. Najlepšie to vidíš na momentálnej situácii v spoločnosti. Ak si myslíš , že v iných prípadoch (ako napr. očkovanie) sme múdri a dáme na rady múdrejších , tak si mýliš. Veľká časť ľudí patrí žiaľ až do kategórie – prečítaj si nižšie kategórie
– človek sa učí na vlastných chybách – tých je málo
– šikovný a múdry človek sa učí na chybách iných – takých je ako šafránu
– rozdrapený hlupák je presvedčený o vlastnej neomylnosti a vďaka silnej podpore (hnedých, červených) hlupákov na sociálnych sieťach sa stáva
symbolom ich „múdrosti“ a je časom zvolený do parlamentu
Taká je realita.
Bohuzial v tomto mas pravdu, ale co sa tyka ockovania, nie je to az take zle ako to vyzera. U nas je len antivaxerov pocut o nieco viac ako inde vo svete (ale ktovie, mozno len nemam dost informacii). Ja som zastanca zraveho rozumu a napriek tomu, ze nie som 100%-ne presvedceny o tom, ze ockovanie je bezproblemova cesta, aktualne z informacii ktore mam, to vyzera ako nejlepsia moznost zo vsetkych zlych moznosti ktore mame. Inak najviac ma o spravnosti tejto cesty presvedcili prave antivaxeri svojimi argumentami proti ockovaniu 😄
Na zaver jeden vtip, ktory som nedavno cital. Nema to suvis s antivaxermi aj ked to tak teraz moze vyzniet. Otazka je, ci je to vobec vtip, lebo to ma podla mna vseobecnu platnost: “Hadat sa s idiotom je ako hrat sach s holubom. Je jendo aky si dobry, holub rozhadze figurky, poserie sachovnicu a odleti ostatnym holubom oznamit, ze vyhral.” 😂