Ďalšia, z pre nás „krpatých“ ale „neokukaných“ galaxií . Podľa snímky z HST by mala byť trochu viac do zelena, mne to podľa PFC vyšlo takto. Najväčším problémom zostali hviezdy. Pri zarovnaní RGB kanálov je výrazne vidieť červený okraj hviezd vľavo a jemne modrý v pravo. Pri použití Thin plate splines a distortion corrections + Local distortion je to jemne lepšie, ale stále zle. Ďakujem Drahošovi, že si našiel čas a pozrel sa na to svojim okom, nakoplo ma to k ďalším veciam. Tuto som nakoniec farby ako tak zarovnal po 4x zväčšení cez integer resample + cez posuny kanálov cez Crop, a hlavne som farbu nemohol moc zvýrazniť, inak tie chyby vystúpia výrazne, tak či tak sú veľké hviezdy „fľakaté“ . Rovnakým posunom trpí aj NGC2336 , preto som včera odskúšal fotiť bez reduktora, foto je v spracovaniach, kanály sedia pekne, takže sa zameriam na neho. Pri tej príležitosti som odskúšal aj Dualband filter L-extrem na normálne L-ko, foto je tiež v spracovaniach.
Autor fotografie: Peter_Svajda
28 komentárov
Napíšte autorovi:
Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť.
Pekne si sa s tým popasoval. Dnes mi napadol ešte jeden spôsob ako ten R a prípadne aj B kanal opraviť v PS 🤦♂️, ale lepšie by bolo to spraviť tak ako som ti písal. Za výber objektu 👍
Ďakujem pekne Drahoš, pod Robovím príspevkom som nahodil nový link, tak dúfam že sa to zlepší.
Galaxia na jedničku ale s tými hviezdami sa budeme musieť začať vážne zaoberať.
Keď som sa pozrel že galaxia je v takmer 80 stupňoch Dec, tak mi je hneď jasné prečo unikla mojej pozornosti.
Je to tak vysoko, že sa mi do vidlice nezmestí kamera a narazí. Škoda, pretože je velmi zaujímavá
Ďakujem pekne Robo, osobne som dúfal, že z nej bude vidieť viac detailov. Škoda že ju tam nedostaneš, má naozaj zvláštne príťažlivý tvar a tvoja verzia by stála za to. Pri takýchto krpcoch dôjde človeku ľúto, že nemá vežu s aspoň CDK 24″ alebo podobnú ozrutu 🙂 . K tým hviezdam, som to premeral, mal som po nahodení kolesa na BF o 1,5mm navyše, včera som to prestaval a odskúšal s korektorom, je to len 10x180s na kanál ale aj napriek vetru vyzerajú, že farby sedia. https://ulozto.cz/tamhle/HCaAASmiun11/name/Nahrano-14-2-2022-v-15-46-18#!ZJH5LwR1Z2SxATH3LmAzZJWyLzHmZGShqJ55FTA6pIqXZmV0 , tak uvidíme, dúfam že to bolo spôsobené týmto.
Peter, galaxia je dobrá.Chýba jej ostrosť, ale to bude oblohou. Skúsil by som vyselektovať najostrejšie data a využiť ich na detaily. Farebne sa mi páči. Tie hviezdy by si mal skúsiť fotiť zvlášť niekoľko sekundovými expozíciami a kombinovať to s objektom. Tvoje hviezdy na mňa pôsobia hrozne veľké, prežiarené. Kazia dojem inak z peknej galaxie.
Ahoj Peťo, áno ostrosť nedosahujem ako Robo, tu som použil všetko do FWHM 3,5 inak by bol odpad ešte väčší. Tie detaily myslíš zložiť najostrejšie a cez masku vkopírovať cez pixelmath určité časti ? Tie hviezdy sú zatiaľ ozrutne, okukavam Robove foto , budem sa s tým tvarom postupne hrať. Robo má čas na RGB cca 2,5x dlhší a aj tak hviezdy vyzerajú dobre. Myslím, že používa nejaký kompromis medzi masked streatchom a zmenšením asi cez MT ( subjektívny odhad) , a výsledok je výborný . Veľmi rád sa o nich pobavím na stretku :-).
Skušal som niečo, jeden pokus je tu https://astrobook.sk/2022/02/15/ngc2146-v8/?usp_success=2&post_id=15482
Petrovia ahojte
Nemôže asi nikto z vás predpokladať že pri súčte chýb – momentálneho fyzikálneho seeingu počas snímania a absolútne už dnes neprijateľného chodu montáže EQ6 ,je možné dosiahnuť nadpriemerný výsledok. Galaxia to jednoducho neodpustí. To nie je SH2- 126.
Už som to tu písal viackrát. Akonáhle mám FWHM pri 0,5 „/pix. ,čo je kua naozaj nízka hodnota, nad 2.2 ,tak jednoducho nefotím L-ko. Čakám na seeing od 1.8 do 2.4 , ale to je extrém.
Myslím tých 2.4, tam pokračujem keď mám už nafotených aspoň 30 x 15 min. Potom urobím základ a z tých najlepších spravím cez masku a PM finálnu verziu.
Takže , Peter ,pokračuj vo vytýčenej ceste, ide ti to dobre a sám sa v určitú chvíľu rozhodneš , že či si ochotný postúpiť vyššie.
Kolec a Jurista začali výmenou tubusu za ASA, neskôr za top montáž od ASA a dnes riešime už len , či sa nám páči ich farebne spracovanie:))))
PS: ja som svoj nedostatok chodu montáže vyriešil kompromisom voči montáži DDM od ASA za 14.000 kúpou SX AO za 2.100 Eur. Výsledky môžeme konfrontovať na pive 12.3.
pošli mi surovú zloženinu . Skúsim sa na to pozrieť mojimi očami.
Robko:
Ty tu splietaš veľa vecí , čo nesúvisia:
napr:
– Všetci máme problém so seeningom. Ten ti neporieši žiadna montáž. To je vec oblohy!
– Kvalita obrázku nezávisí od typu objektu , ale od kvality dát a spracovania. Tu nevidím rozdiel v Sh2-126 a tejto galaxiii. Prečo by Sh2-126 malo odpúšťať podpriemerný výsledok?
Prečo si myslíš , že galaxie sú top?
– Fakt ti vadi že niekdo ma vybavu za XY tisic a ty iba za X ? Skutočne veríš v lacné, kvalitné a dobré?
– Možeš mi veriť, že by som pri montáži EQ6 si nekúpil ďalekohľad s f8 a kameru s pixelom 2,4um! Rozlíšenie 3.1 arsec/pixel !!!!
Peter. Niekde som písal, že tých okrajov (farebných) sa dá zbaviť iba ak urobíš dithering. Prečo?
Ak nafotíš každý kanál zvlášť, tak niektoré hviezdy sú inak „čapaté“ ako v inom kanály. To znamená , že aj ak ich stredy zarovnáš , tak ich nekruhovosť (čapatosť) ne je v rovnakom smere a to sa prejaví pri zložení. Tie inak farebné okraje.
Skús si preloziť cez seba kanály R,G,B zväčši si hviezdy (s farebným okrajom ) a preklikávaním zistíš že okraje sa nerovnajú. Potom ich odmeraj a zistíš , že sú eliptické a elipsa má iný uhol náklonu.
Pali, treba čítať text s POROZUMENÍM, nie emocionálne. Za tri pivá ťa tvojho zlozvyku 12.3. zbavím.
Za tri pivá ti vysvetlím , že :
– Keď fotíš tak seening je fyzikálna vlastnosť atmosféry
– Keď držíš nejakú babu za ……a oblbuješ ju blikaním hviezd , aby si dala dolu… Tak to je emócia (teda pre ňu). Tu ťa chápeme, čiže máme pre
teba …. POROZUMENIE.
Bohužial musím zvýšiť cenu. Už to bude za štyri pivá.
Páni, musím si to usporiadať v hlave, ste sa nejak rozpísali.
@Robo – v prvom rade ďakujem za pozitívne motivujúci príspevok. Reálne je mi jasné, že EQ-6 nie je to optimum na 1600mm . Poviem na rovinu, kým som sa zorientoval a pochopil čo chcem, investoval som postupne do hardware už 5 cifernú sumu, ktorá by sa dala s dnešnými vedomosťami zužitkovať oveľa efektívnejšie, na druhú stranu som sa dosť naučil, takže sa späť nechcem obzerať. Aktuálne neviem investovať príliš veľkú sumu, potrebnú k novej montáži, ale určite v budúcnosti počítam s EQ-8 . SX-AO je ok, no je to polovica ceny novej montáže, pričom s EQ-6 už neviem v budúcnosti kvôli nosnosti počítať s upgradom ďalekohladu, a trochu to komplikuje BackFocus korrektora, som to pozeral pred cca rokom a tuším som sa nezmestil do 85 mm, ale to je menší problém. Zatiaľ viem zlepšiť to čo mám – potrebujem doladiť vôlu na DEC-u , a uzavrieť „hvezdáreň, zatiaľ som stále závislý aj od nárazového vetra. To kopírovanie ostrejších detailov si budem skúšať, 12.3. budem mať nachystané témy k diskusii, dúfam že to klapne a všetci sa stretneme.
@Pali – v prvom rade myslím, že Robo nespochybňoval nespornú účinnosť kvalitného ( a bohužiaľ drahého ) vybavenia, len jasne pomenoval, že aj na celkovom výsledku sa táto skutočnosť v určitom pomere odzrkadlí. Nie celkom som pochopil tie 2,4 um pixeli na snímači. Preskočím skutočnosť, že som fakt túžil po ASI 294MM, na ktorú to bohužiaľ nevyšlo, a prejdem k mini HAFu – kde si sám povedal, že sa máme na Cmosy pozerať na plochu snímača, nie na pixeli . Túto poslednú galaxiu som fotil v B2x2 teda 4,8um a je to úplne jedno čo sa týka šumu, takže osobne vidím skôr nevýhodu vo veľkom pixeli, lebo ten už v prípade potreby rozdeliť nevieš. Jedine, ako písal Pavol Bohm, kalibrácia v B2x2 tiež stojí za prt a Masterdark som musel vynásobiť na 108% aby zmizol AmpGlow. Čo sa týka objektov, si myslím že je to subjektívne, ale vystrihni z hoc ktorej hmloviny veľkosť zodpovedajúcu veľkosti niektorej z menších galaxií a sprav z toho samostatné foto na celú obrazovku, si myslím, že taká fotka nebude mať taký estetický dojem ako rovnako veľká fotka galaxie. Každý objekt má svoje plusy aj mínusy a na každý typ existuje vhodnejšia zostava. Okraje hviezd a ditering – ten robím extrémny a po každej snímke ( škola od Drahoša ) tak neviem čo by som mal spraviť inak. Náklon elipsy – chápem to tak, že by som mal spraviť Deconvolúciu hviezd pre každý kanál zvlášť a s rozdielnym uhlom na vyrovnanie čapatosti – aby sa hviezdy vrátili do „kruhu“ ? Pochopil som správne, či bolo tým myslené niečo iné ?
Peter, problém kvality , ceny , výbavy je diskutabilná. Napr. v čase, keď ja som mal jednoduché ďalekohľad z LIdla za 75 Euro, tak Robko mal výbavu podstatne kvalitnejšiu, dovolím si povedať , že v tej dobe najlepšiu na SK. To bolo pred cca 15 rokmi. Tým by som to uzavrel.
K tvojej otázke: Ak sa niekto pozrie na tvoj obrázok tak príde k nasledovnému paradoxu: paradoxu dvoch videní reality , teda dvoch súbežne nezlučiteľných záverov!
1. Dobrá galaxia
2. Zlé hviezdy
Ja v podstate nechápem ako to môže vzniknúť. Vysvetľujem si to tým, že peknú hviezdu si vie predstaviť každý a peknú galaxiu nikto (teda ak ju niekto nerobil)
Ja mám troch iný názor. A to , že hviezdy sú podstatné. A preto je logické, že ak sú dobré hviezdy , tak je dobrý obrázok.(galaxia)
Prečo potom to neplatí i opačne? Ale platí, teda platí ak je dobrá galaxia , tak sú dobré i hviezdy. Paradox?
Resumé. Nasnímaný obrázok by mal byť svojej podstate (teda v každom detaile) rovnako kvalitný, respektíve nekvalitný
Rozpoltenosť mysle je daná viacerými faktormi: jedným z nich je i fakt,že si sa pri úprave obrázku venoval výhradne galaxii a tým si ju opticky vylepšil. Tým , že si sa vykadil na hviezdy (teda nevieš ich upraviť) , tak tie hviezdy vyzerajú ako vyzerajú. Alebo si fakt si presvedčený, že môže reálne existovať expozičný paradox, že ti sústava dobre nasníma galaxiu a zle hviezdy?!
To bol jeden z hlavných mojich dôvodov v minulosti aby som sa pozrel na moje obrázky z inej strany. A to zo strany hviezd. Dokonca ma i kacírsky napadlo, že ak urobím obrázok s dobrými hviezdam ,
tak automaticky i hmlovina bude mať svoju kvalitu. ja sa toto snaží prezentovať všade, kde o to je záujem. A potom dá Švajda obrázok , kde sú hviezdy nie dobré.
A na to mu niektorí napíšeme , že galaxia je dobrá , ale hviezdy sú nedobré. A som opäť na začiatku ,pri paradoxe. Ja neviem či to nezrozumiteľne komunikujem, alebo ma nikto nepočuje.
K tomu senzoru a biningu:
To čo som o týchto senzoroch povedal tak platí. Ale v tvojom prípade sústava zrejme nie je schopná pri bin 2×2 dobre nasnímať tie nešťastné hviezdy (Ale galaxiu už áno :)) )
Z toho vyplýva , že by si mal ešte cúvnuť na napríklad bin 3×3
Palo
P.S. Peter z popisky vyplýva , že si fotil v Bin 1×1 a nie 2×2 . Nechápem ako mne môžte vytýkať, že niekde v popiske niečo neudám . Je to lepšie ako zlý udaj
Alebo ty vidíš niečo iné:
Citujem:
Túto poslednú galaxiu som fotil v B2x2 teda 4,8um
a v popiske udávaš
L 331 x 180s , R,G, 70x 180s , B 55x180s , Gain 111
Pali , som rád že si sa rozpísal , len ak ma to má posúvať niekam ďalej, pomohlo by mi, keby si napísal vecné pripomienky, lebo v týchto úvahách sa pomaly strácam. Z celej prvej časti tvojho príspevku si neviem vybrať, čo si mám z toho odniesť. Teda že či z tvojo pohľadu je celá snímka paušálne zlá, alebo sú zle spracované len hviezdy. Že sa potrebujem zlepšiť v spracovaní hviezd je jasné, ale to predsa neznamená, že som sa na ne „vykadil“. Veď práve preto som ich viac krát skúšal kanálovo lepšie zladiť, robil selektívne masky na tie najväčšie a cez MT som ich zmenšoval, otravoval Drahoša, rozhodil korektor, nafotil skúšky,a hladal príčinu, prečo je to oveľa horšie ako s farebnou kamerou. Do spracovania som dal fotky bez korektora, po úprave som sem zavesil link na foto po nastavení Backfocusu s korektorom, k tomu keby si napísal ako to vidíš svojím okom, či je to krok dopredu či nie, to je to čo vie pomôcť. Na hafe si sám hovoril, že je jedno či s cmosom fotíme B 2×2 alebo 1×1 a potom to zbinujeme v Pixi, výsledok je rovnaký, ide len o veľkosť miesta. Ja som to tiež skúsil teraz v 2×2 kvôli veľkosti dát, rýchlejšie sa to kopíruje a rýchlejše to aj Pixi počíta. Nerozumiem prečo máš potrebu niečo k popisku pri mojom príspevku vyčítať, nikdy som tu nič nikomu nevičítal, sám sa snažím písať veci dôkladne, neviem koľký z vás píšu údaj Gain či manuálne opisovali teploty z farebnej kamery, v popiske žiadny bin neudávam , teda nie je tam žiadny chybný údaj, ja som ta pochopil že pri cmose je BIN ako údaj proste irelevantný, že zmysel má len pri CCD . Po hafe som skúšal fotiť v B2x2 aj B1x1, ktorý som následne cez integer resample hodil na 2×2 , žiadny markantný rozdiel tam nebol a som skeptický, že by niečo zmenil B 3×3 ale odksúšam to a porovnám. Na dithering a deconvolúciu ( možno som zle pochopil) si mi neodpovedal. Budem veľmi rád, keď mi na hafe ukážete, ako to mám spracovať, aby to bolo lepšie.
Peter: Moje úvahy hovoria nasledovné:
1. ak nafotíš obrázok, tak hviezdy a i napr. galaxia ma rovnakú kvalitu .
2. z bodu 1. vyplýva, že ak sa mi podarení nafotiť také snímky , kde sú hviezdy „chrumkavé“ , tak ich nemusím ďalej spracovávať
3. Z bodu 1 a bodu 2. vyplýva (pre mňa) že ak hviezdy nie sú chrumkavé po zložení, tak sa pri následnej úprave venujem výlučne hviezdam, Ak nedostanem dobrý výsledok pre hviezdy, obrázky idu do koša. Dôvod? Ak hviezdy majú hendikep tak i galaxia má hendikep a pre mňa to ďalej nemá zmysel. Samozrejme poznám rôzne úpravy hviezd a obrázku, ale ten iba možno upraví hendikep.
Samozrejme to je moja cesta a ja iba vysvetľujem ako postupujem.
Teraz ako by som postupoval na tvojom mieste:
Všemožne by som fotil hviezdy. Ale tak aby boli čo možno najchrumkavejšie. Úplne by som sa vykašlal na galaxie. Skús nejaké hviezdokopy. To je začiatok. Tam muší overiť, či tvoja sústava
je a za akých podmienok schopná nafotiť chrumkavé hviezdokopy. Tam sa ukáže ako a v akej kvalite je schopná daná sústava pracovať.
Ak nájdeš správne podmienky na hviezdy a expozície budú napr. príliš krátke na fotenie hmlovín, tak existuje plno astrofotografov , ktorí nafotia hmlovinu (kakajú na hviezdy), potom nafotia hviezdy a výsledné obrázky spoja.
A teraz k tomu Bin.
mne sa páči ako tvrdohlavo trváš na tom čo som povedal. Áno to som povedal! Dôvod ? Nízky vyč. šum.
Vysvetlenie : ak nafotíš fotku v plnom rozlíšení a zbinuješ ju v softw. tak výsledný šum nebude tragicky väčší.
Z toho hľadiska môžeš fotiť v plnom rozlíšení. Ale ak je zlý seening alebo tvoja sústava nestíha) tak treba fotiť v bin 2×2, 3×3 atd, alebo fotku v plnom rozlíšení binovaťv PIXI.
Výsledok bude skoro totožný , až na to , že vyšší BIN ti pomôže neutralizovať nedokonalosti sústavy a seening.
Chápeš to už? Binning má stále zmysel , ale dá sa robiť po nafotení softwarovo.
Ďalej Integer resample robí integer resample a nie BIN. BIN sa robi úplne inak. Bin 2×2 je obrázok 4x menší , ale srovnakým pološným vykonom, čo znamený , že každy výsledný pixel
ma 4x vyššiu hodnotu. Pre 3×3 – obrazok 9xmenší , ale kazdy pixel 9x väčšiu hodnotu.
Pre teba , ak máš pixel 2,4 um a F 8 tak musíš na rovnakú hodnotu pixelu exponovať 4xdlhšie ako pri bin2x2.
P
OK Pali, ďakujem, teraz sme sa konečne zladili. Pohrám sa s tým ako píšeš. K tomu binovanie, našiel som toto , je to ok ?
Code:
// RGB/K:
x2 = 2*x();
y2 = 2*y();
p( $T, x2, y2 )
+ p( $T, x2+1, y2 )
+ p( $T, x2, y2+1 )
+ p( $T, x2+1, y2+1 )
// Symbols:
x2, y2
Ano toto je SW bin, ale pri float intervale (0,1) by som to asi ešte upravil nasledovne, ale možno to pixelmath automaticky škáluje:
// RGB/K:
x2 = 2*x();
y2 = 2*y();
p( $T, x2, y2 )/4
+ p( $T, x2+1, y2 )/4
+ p( $T, x2, y2+1 )/4
+ p( $T, x2+1, y2+1 )/4
// Symbols:
x2, y2
Ďakujem Drahoš, ja som zadával manuálne polovičnú veľkosť rozlíšenia a fungovalo to dobre. A výsledok bol vážne lepší ako Integer Resample, prakticky skoro nie je potrebné DBE. Odskúšam 🙂
Palko musíme sa už naozaj všetci stertnúť osobne, pretože ak výsledkom tvojho úsudku na môj príspevok je toto:
– Všetci máme problém so seeningom. Ten ti neporieši žiadna montáž. To je vec oblohy!
– Kvalita obrázku nezávisí od typu objektu , ale od kvality dát a spracovania. Tu nevidím rozdiel v Sh2-126 a tejto galaxiii. Prečo by Sh2-126 malo odpúšťať podpriemerný výsledok?
Prečo si myslíš , že galaxie sú top?
– Fakt ti vadi že niekdo ma vybavu za XY tisic a ty iba za X ? Skutočne veríš v lacné, kvalitné a dobré? !!!!!!!!!!!!!!!
Peter, problém kvality , ceny , výbavy je diskutabilná. Napr. v čase, keď ja som mal jednoduché ďalekohľad z LIdla za 75 Euro, tak Robko mal výbavu podstatne kvalitnejšiu, dovolím si povedať , že v tej dobe najlepšiu na SK. To bolo pred cca 15 rokmi. Tým by som to uzavrel.
tak ani tie 4 pivá nebudú stačiť.
Všetci sa už tešíme na tvoje novinky v oblasti spracovania a riešení rôznych technických problémov súvisiacich s dosahovaním a získavaním čo najkvalitnejších dát.
Tvoj najlepší kamarát.
Kamarát môj,
Vieš čo mi môžeš? Pusti si žltú ponorku.
👍👍👍 🤩
Chlapi, otvorím astrobook po pár dňoch čo som nemal čas na nič a nestíham sa čudovať. Ešte že som nemal čas, lebo by to nesparavilo ani 10 pív. každému 😂
PS: Palovi pivo platím ja, som mu to dlžný ešte z minulej debaty 😉
Kým som došiel na koniec, zabudol som čo je vlastne odfotené. Stratil som v ich menších dešputoch, a tými rovnicami ste to zabili. Asi sa idem venovať inému hobby 🙂
Alebo ako sa hovorí: Ignorance is bliss, to bude najlepšie 😀
Vďaka tejto debate som si pustil i žltu ponorku, nech som v obraze. Čo ja sa v mojom zimnom spánu nedozviem 😁👍👍👍